• Anna Semková

Lenivosť a duševné zdravie

Nebolo to až tak dávno, čo sa na jednej z vyučovacích hodín v škole moja pani profesorka snažila vysvetliť celej triede, že ak sa cítime psychicky zle, je to podľa nej pravdepodobne kvôli tomu, že sme leniví a nerobíme toho dosť. Nebolo to prvý, a bohužiaľ pravdepodobne ani posledný krát, čo som sa stretla s tým, že ak sa cítime zle, či máme psychické problémy, je to kvôli našej vlastnej lenivosti. Alebo naopak - namiesto toho, aby okolie uznalo, že má niekto psychické ťažkosti, označuje ich namiesto toho za lenivého či lenivú.

Spojitosť medzi lenivosťou a mentálnymi problémami v stereotypoch je veľmi častý. Mnohí, ktorí každodenne bojujú s najrôznejšími vecami, môžu byť spoločnosťou vnímaní ako leniví, hoci ich situácia môže značne sťažovať akékoľvek bežné fungovanie, a teda ide o niečo oveľa komplikovanejšie, zložitejšie a ťažšie, ako je lenivosť. Ak potom takýchto ľudí aj tak označíme ako lenivých, môže to v nich spôsobiť výčitky svedomia, či pocit, že toho nerobia dosť. Opak je však pravdou - proces uzdravenia, liečby, či zlepšenia je často veľmi náročný. V konečnom dôsledku tak takéto poznámky vôbec nepomôžu, práve naopak.

Podobne to platí i pri stereotype, že naše už existujúce duševné problémy vznikli kvôli našej vlastnej lenivosti. Je rozdiel, pokiaľ zažívame krátkodobý stres či výkyv nálad, ktorý sa občas môže stať každému, oproti chronickým ťažkostiam, stresom, úzkostiam, depresiám a iným. Všetky tieto choroby a poruchy vznikajú veľmi komplikovane, často nemáme ani šancu zistiť, odkiaľ presne prišli. To, či sa objavia alebo nie ovplyvňujú osobnostné črty, prostredie aj genetické predispozície zároveň, a človek si za nich celkom určite nemôže sám, vlastnou lenivosťou či čímkoľvek iným.

Tento falošný stereotyp môže spôsobiť viacerým výčitky svedomia a ďalšie ťažkosti, môže odradiť od vyhľadania pomoci, keďže "ide iba o lenivosť" a vo všeobecnosti neprispieva k zdravému a prívetivému spoločenskému priestoru pre ľudí s duševnými poruchami a problémami.

Je dôležité si preto uvedomiť, čo naše slová môžu spôsobiť u iných. A takisto aj to, že pokiaľ nepoznám niekoho naozaj dôverne, nemôžem vedieť, čím si prechádza - to, že mne niečo ide jednoducho neznamená, že pre iných to nemôže byť náročné a daň vyžadujúce.