• Anna Semková

Posttraumatická stresová porucha

Mnoho ľudí, ktorí zažijú traumatické udalosti, majú následne problémy s vyrovnaním sa, či opätovným začlenením sa do každodenného životného fungovania. Sdobrou starostlivosťou a časom sa ich stav väčšinou zlepší. U niektorých však symptómy zostávajú po dlhšiu dobu, či sa zhoršujú, a tak ovplyvňujú ich každodenné fungovanie. V takýchto prípadoch je možné, že trpia post-traumatickou stresovou poruchou.

Čo je PTSD?

Post-traumatická stresová porucha (z anglického názvu skrátene PTSD) je duševná choroba vyvolaná nejakou traumatickou udalosťou. Môže pritom ísť o udalosť, ktorá sa nám priamo stala, no môže to byť i niečo, čoho sme boli svedkami. Tiež môže ísť o jednorázovú krátku udalosť, no aj o dlhšie obdobie. Nie každá takáto udalosť automaticky spôsobuje PTSD, no často tomu tak môže byť. Medzi symptómy patria “flešbeky”, nočné mory a problémy so snami a spánkom, úzkosť, no tak isto aj nekontrolovateľné myšlienky týkajúce sa traumatizujúcej udalosti.

Tieto symptómy sa môžu vyskytnúť už v prvom mesiaci po udalosti, no niekedy sa objavia až po rokoch. Môžu sa po čase meniť, a často sa u rôznych ľudí mierne odlišujú.

Symptómy

Všetky symptómy PTSD sa väčšinou rozdeľujú podrobnejšie do štyroch skupín. Prvou z nich sú vtieravé a nekontrolovateľné spomienky - sem patria už spomínané nočné mory, flešbeky (opakované prežívanie udalosti, akoby sa diali znovu), opakované nechcené myšlienky a spomienky týkajúce sa udalosti. Takisto sem patrí i emocionálne rozrušenie alebo fyzické reakcie vyskytujúce sa ako reakcie na niečo, čo traumatickú udalosť pripomína. Môže ísť o zvuky, obrazy, predmety, frázy či slová, a mnohé ďalšie.

Ďalšia skupina symptómov spoločne označujeme ako vyhýbanie sa - či už ide o vyhýbanie sa rozmýšľaniu či rozprávaniu o udalosti, či vyhýbanie sa rôznym aktivitám, miestam, či ľuďom, ktorí pripomínajú traumatickú udalosť.

Treťou skupinou sú negatívne zmeny v myslení a nálade. Sem patria negatívne myšlienky o samom sebe, iných ľuďoch, či svete; beznádej z budúcnosti; problémy s pamäťou, vrátane zabudnutia na dôležité podrobnosti o traumatizujúcej udalosti; problémy vo vzťahoch a ich udržiavaní; pocit odlúčenia a oddelenia od rodiny, kamarátov a blízkych; strata záujmu o aktivity, ktoré si predtým jedinec užíval; ťažkosti s cítením pozitívnych emócii a pocit emočného znecitlivenia.

Poslednou skupinou sú zmeny vo fyzických a emocionálnych reakciách. Jedinec môže byť ľahko vystrašený, či môže byť viac ostražitý voči nebezpečenstvu. Tiež sa môže vyskytnúť sebadeštruktívne chovanie, napríklad prílišná konzumácia alkoholu, či rýchlejšie šoférovanie. Ďalšími možnými symptómami môžu byť problémy so spánkom či pozornosťou, častá agresia a hnev a tiež pocity previnenia či hanby.

Pri deťoch sa môžu tiež vyskytnúť nočné mory, ktoré môžu, no nemusia obsahovať aspekty traumatickej udalosti, a tiež reprodukcia týchto udalostí prostredníctvom hry.

Kedy hľadať pomoc?

Pokiaľ sa vyššie spomínané príznaky, znepokojujúce myšlienky a spomienky vyskytujú dlhšie ako mesiac, pokiaľ sú vážne, či pokiaľ máte problém s každodenným fungovaním, je potrebné vyhľadať pomoc. U ľudí s PTSD sa vzhľadom na príznaky môžu vyskytnúť i samovražedné myšlienky a tendencie - v tomto prípade je tak isto potrebné vyhľadať pomoc, porozprávať sa s kamarátom či blízkym a/alebo s odborníkom.

V akomkoľvek z týchto prípadov sa viete obrátiť na linky pomoci.

Zdroje: Mayo Clinic