• Anna Semková

Stereotyp "trpiaceho umelca": mentálne zdravie a umenie


Pre mnohých ľudí, ktorí každodenne žijú a bojujú so svojimi duševnými problémami môže umenie predstavovať značnú útechu i upokojenie. Viacero výskumov sa zhoduje na tom, že tvorba či konzumácia umenia nám môže pomôcť upokojiť sa, vyventilovať sa a všeobecne môže prispievať pri procese liečenia.

Pri diskutovaní o kreativite a duševných poruchách sa však diskusia často môže zvrhnúť k nebezpečným stereotypom. Nie v jednej konverzácii sa môžeme stretnúť s tým, že duševné poruchy sú vlastne pre kreativitu a tvorbu umenie benefičné - že umelci by bez svojich duševných porúch neboli schopní vytvoriť až tak dobré a revolučné umelecké výtvory. Spojenie medzi kreativitou a duševnými poruchami však nikdy nebolo potvrdené žiadnou medicínskou štúdiou. A čo je ešte horšie, týmto uvažovaním môžeme podporovať glamorizáciu a nezdravé stereotypy.

Pokiaľ uvažujeme o duševnej poruche ako o niečom, čo umelcovi umožňuje vytvoriť výnimočné umenie, ignorujeme tým ťažký boj a utrpenie, ktorým si prechádza. Vzniká nám tak stereotyp trpiaceho umelca, kde tvrdíme, že utrpenie je nevyhnutné k vytvoreniu jedinečného umenia. To, čo si však ale musíme uvedomiť je, že utrpenie, ktorým si títo ľudia prechádzajú nemôžeme vidieť, ako nevyhnutné. Šťastie, zdravie a pokoj by malo byť vždy väčšou prioritou ako tvorba umenia, a to pre umelca samotného, ako aj pre jeho publikum.

Tento stereotyp môže tiež zjednodušovať snaženie umelcov samotných, pokiaľ ich úspech pripíšeme iba chorobe, s ktorou sa potýkajú. Hoci táto choroba môže dať umelcovi nie úplne tradičné námety, umenie je tvorené umelcom, a nie jeho duševnou poruchou.

Umenie, ktoré vzišlo z duševných porúch a je nimi inšpirované, môže však výrazne pomôcť - či už ľuďom s podobnými problémami, ktorí v ňom vedia nájsť útechu alebo práve naopak, tým, ktorí takéto niečo nezažili, a preto takýmto spôsobom vedia prísť ku empatii, ktorej predtým možno neboli schopní.

Pri tomto všetkom si však treba pamätať to hlavné - duševné poruchy nie sú vtipom, ani cestou ku skvelému umeniu. Sú chorobami, ktoré každodenne prinášajú ľuďom ťažkosti, s ktorými musia každodenne bojovať, a toto by sme rozhodne nemali brať nijako inak.